Kralovi Akrisiovi predpovedala vestba, ze ho zabije jeho vlastny vnuk. Kral sa bal o zivot a rozmyslal, ako by tomu zabranil. Dal zavolat vsetkych otrokov, ktori unho pracovali, a prikazal im, aby vyhlbili pod kralovskym hradom pivnnicu a uzavreli ju zeleznou branou. Do pivnice odviedol svoju dceru Danae a branu starostlivo zamkol. Posielal jej do vazenia jedlo, ale nepustal ju von, aby sa hrozna vestba nesplnila.
Narek a vzdychy veznenej kralovskej dcery doniesli sa az k sluchu vladcu bohov Dia. Zeus sa nad osamelym dievcatom zlutoval, zniesol sa do pivnice ako zlaty dazd a rozziaril podzemnu temnotu. Zamiloval si Danae a netrvalo dlho a princeznej sa narodil syncek. Dostal meno Perseus.
Raz sa kral Akrisios prechadzal po hradnom nadvori a zacul detsky plac. Najprv si myslel, ze narieka vichor okolo hradnych vezi. Plac sa vsak niesol z podzemia. Prekvapeny a nalakany Akrisios sa rozbehol k zeleznej brane a odomkol pivnicu. S placom sa mu vrhla Danae okolo krku a prosila ho, aby zachoval zivot malemu Perseovi i jej. Kral ju odstrcil a ponahlal sa spet do hradu. Prilis sa bal smrti a nepoznal zlutovanie.
Prikazal strazam dceru i vnuka vsadit do velkej debny, debnu zatlct a hodit do mora. Straze poslusne vykonali rozkaz. Prv nez sa zisiel den s nocou, pohravali sa morske vlny s debnou, v ktorej sedela nesfastna Danae, objimajuc maleho Persea. Strbinou v debneni videla iba vzduvajucu sa hladinu mora a penu na hrebenoch belasych vln.
Zniesol sa vecer a debna sa stale kyvala na nekonecnych vodach, viry ju obracali a vietor hnal k neznamemu brehu. Po nepokojnej noci, plnej strachu, zjavil sa na obzore ostrov, rastol a blizil sa. Vietor hnal debnu rovno k nemu.
Na pobrezi ostrova chystali rybari siete na lov a zbadali na vlnach cudny predmet. Naskakali do clnov a pritiahli debnu na piescinu. Zvedavi, aky poklad debna skryva, chvatne vypacili veko. Od uzasu střpli. Z debny vystupila mlada povabna zena so spiacim chlapcom v naruci. Bleda a chvejuca sa od preziteho utrpenia a zimy dakovala zachrancom a povedala im, aky osud ju priviedol az tam.
Sucitni rybari sa cudovali a dali zene a dietatu jest a pit. Ked sa zachraneni spametali a trochu si odpocinuli, odviedol ich najstarsi rybar do mesta ku kralovi ostrova.
Kral ponukol cudzej kralovskej dcere i jej synovi pohostinstvo. Tak zila Danae s Perseom na kralovskom hrade a nic jej nechybalo. Po case si ju vzal kral za zenu a Perseus vyrastal v palaci ako kralovsky syn.
Na mori bezala vlna za vlnou a v kralovstve na ostrove bezal rok za rokom. Perseus sa uz davno nehral na travniku v zahrade, pretekal sa s ostatnymi mladikmi na cvicisku, jazdil na koni a hadzal ostep. Kral znepokojene pozoroval, ako Perseus mocnie. Obaval sa o trón. Bolo by najlepsie, uvazoval, keby Perseus odisiel do sveta. Preto mu rozpraval o drakoch a obroch a o hrdinskych cinoch. Perseus nadsene pocuval.
"Boli slavni hrdinovia," rozpraval kral Perseovi, "ale ani jeden z nich sa doteraz neodvazil priniest hlavu Meduzy."
"A co je to Meduza?" vyzvedal Perseus.
"Daleko na zapade," povedal kral, "tam, kde sa uz zacina vecna noc, ziju tri sestry Gorgony. Su obludne, kridlate a namiesto vlasov maju hady. Dve su nesmrtelne a tretia je smrtelna. Smrtelna Gorgona sa vola Meduza. Kto sa pozrie Gorgonam do nehybnej, ohyzdnej tvare, skamenie. Keby som mal hlavu Meduzy, stacilo by ju ukazat nepriatelom, skameneli by a vyhral by som kazdu bitku."
Od toho rozhovoru nemyslel Perseus na nic ine ako na Gorgony. Lakalo ho odvazit sa na dobrodruzstvo, na ake sa este nijaky hrdina neodvazil. Dalekej cesty sa nebal. Ak je Meduza naozaj smrtelna, moze nad nou zvitazit ostrym mecom a pevnou rukou. Perseus nemyslel na nebezpecenstvo, myslel iba na vitazstvo.
"Pojdem do sveta," povedal matke, ked si vsetko rozvazil, "pojdem do sveta a prinesiem hlavu Meduzy."
Matka sa rozplakala. Obavala sa, ze sa jej Perseus z nebezpecnej cesty nevrati. Ale kral schvaloval Perseovo rozhodnutie a chvalil jeho silu a odvahu. V duchu sa radoval, ze Perseus odide.
Perseus neotalal. Pripravil sa na cestu a dychtiac po dobrodruzstve ihned vyrazil. Zapadajuce slnko mu ukazalo smer putovania. Plavil sa po mori a cestoval po susi. Razil si cestu cez ohromne lesy, plne zveri a vtactva, prechadzal cez pohoria a brodil sa cez rieky. Dlho, predlho putoval stale na zapad.
Bohyna Pallas Atena sledovala jeho cestu. Bola vzdy ochrankynou smelych muzov a Perseova odvaha sa jej pacila. Zjavila sa Perseovi a oslovila ho:
"Si smely, Perseus, ale iba smelost by ti nepomohla. Treba ti vediet, ako sa mas spravat, aby si sa vratil domov zivy a zdravy. Poradim ti. Na Gorgony nesmies pozriet. Tazko by si vsak s Meduzou bojoval, keby si na nu nehladel. Dam ti preto kovovy stit. Leskne sa ako zrkadlo a v nom budes moct Gorgony dobre pozorovat. Ich obraz ti neuskodi. Obycajnym mecom by si Meduze hlavu neodtal, vezmi si preto tento ocelovy kosak. No predovsetkym ti treba ziskat od nymf okridlene crievice, carovnu kapsu a prilbu, ktora robi ludi neviditelnymi. Pod, ukazem ti cestu k trom starenam. Su to sestry Gorgon a vedia, kde nymfy ziju."
Perseus podakoval bohyni, zobral leskly stit a kosak a siel, kam mu ukazala.
V pustej kamenistej koncine stala spinava chatrc. Byvali v nej tri stareny, sestry Gorgon. Perseus uz z dialky pocul, ako sa stareny vadia. Dovedna mali iba jeden zub a jedno oko. Nikdy sa nemohli dohodnut, ktora z nich si ma zobrat oko a zub. Sotva si jedna starena zobrala oko a rozhliadla sa, uz sa na nu vrhla druha a chcela sa aj ona pozriet. Len co sa oka zmocnila druha starena, uz jej ho brala tretia. A o zub sa preli tak isto.
"Kto ide?" volali stareny. Zaculi Perseove kroky, ale nevideli ho, lebo sa dohadovali o oko a ani jedna sa ho nemohla zmocnit. "Nech si ktokolvek," kricala prva starena, "pod sem a rozsud nas!" "Rozsud nas, aby som dostala oko!" volala druha starena. "Never," jacala tretia, "ja som teraz na rade. Oko mam dostat ja!"
Perseus prijal z ruk starien oko a zub a povedal: "Preco by som vas nerozsudil! Oko i zub si vezmem a bude po zvade."
Stareny zacali nariekat, tapali okolo seba rukami a chceli Persea chytit. Ale bez oka boli slepe a hmatali do prazdneho vzduchu. Pochopili, ze Persea nechytia, a zacali prosit:
"Vrat nam oko. Splnime ti zelanie, ked nam oko a zub vratis." "Povedzte mi," riekol Perseus, "kadial sa dostanem k nymfam, ktore ukryvaju okridlene crievice, carovnu kapsu a prilbu. Ked sa to dozviem, vratim vam oko i zub."
"Zelaj si nieco ine," prehovarali stareny Persea. Perseus nechcel nic ine a nepovolil. Stareny sa nalakali, ze by im Perseus mohol odist a oko i zub odniest. S bedakanim a narekom mu prezradili cestu k nymfam.
Perseus im vratil oko a zub a odisiel z pusteho kraja cestou, ktoru mu stareny ukazali. Cim vecsmi sa od starien vzdaloval, tym krajsi bol kraj. Sprvu sa ukazal len tu a tam chumac travy a potom sa uz rozbehla na vsetky strany zelena luka. Osamele a pokrutene stromy vystriedali nadherne vonave haje a v najvacsom haji s vonnymi kvitnucimi krami tancovali na lucke bose nymfy. Perseus ich poziadal o crievice, kapsu a prilbu a dobre nymfy mu ochotne vsetko priniesli.
Perseus si pripol okridlene crievice, nasadil prilbu, ktora ho urobila neviditelnym, a prehodil si cez plece carovnu kapsu. Petou sa odrazil od zeme a vzniesol sa do vzduchu. Kazdy Perseov krok bol ako mavnutie kridel a prenasal ho rychle dopredu. Nic mu v lete neprekazalo. Putoval nad korunami stromov a ponad vrcholky hor. Vonave haje pod nim sa zacali stracat, svieze luky mizli a Perseus opat plaval nad nehostinnym krajom. Cerneli sa v nom mensie a vecsie balvany zvlastnych tvarov. Niektore mali podobu zvierat, ine mali podobu ludi. Vsetky tie balvany boli kedysi zivymi bytostami. Pohlad na Gorgony ich premenil na kamen. Aj zabludene vtaky padali pred Gorgonami na zem. Stali sa z nich kusy ciernej skaly.
Perseus odvratil tvar od smutneho kamenisteho kraja a zahladel sa do leskleho stitu. Videl v nom taky isty neuteseny obraz a o chvilu objavil aj Gorgony. Spali pri mrtvej hladine jazera. Hrozne hlavy Gorgon s klbkami hadov namiesto vlasov nahanali uzkost aj v spanku.
"Nevahaj," povzbudzoval Persea tichy hlas bohyne Ateny, "stredna Gorgona je Meduza."
Perseus sa zniesol nad spiace obludy. Hady im na hlavach zacali sycat, zacitili votrelca.
Perseus sa pozrel do stitu ako do zrkadla a spustil sa rovno na Meduzu. Zodvihol ostry kosak a na jediny raz jej usekol hlavu. Z Meduzinho hrdla vyskocil okridleny kón Pegasus, zamaval kridlami a stratil sa prekvapenemu Perseovi v mracnach.
Teraz bolo treba Meduzinu hlavu odniest. Bola taka velka, ze Perseus pochyboval, ci sa mu zmesti do kapsy, aj ked je carovna. Ale kapsa prijala bremeno ako skalku a netazila o nic viac, nez dokial bola prazdna. S naplnenou kapsou vykrocil Perseus okridlenou crievicou do vzduchu a vzlietol.
Sum prebudil druhe dve, tie nesmrtelne Gorgony. Poobzerali sa, uvideli mrtvu sestru a rozzurili sa. Zdvihli dracie kridla, zakruzili nad jazerom a hladali vinnika. Hady na hlavach sa im zvijali a vyhrazne sa vztycovali. Ale Perseovi nemohli uskodit. Bol neviditelny, mal na hlave prilbu. Nadarmo Gorgony zlostne brazdili ovzdusim. Perseus im unikol.
Letel a tesil sa cestou, ako prekvapi matku i krala. Na okridlenych crieviciach bude o chvilu doma. Vtom sa prihnal burlivy vietor, uchopil letiaceho Persea a niesol ho opacnym smerom. Perseus sa branil, ale vietor bol mocnejsi nez on. Zavial ho az nad africku pevninu.
Unaveny Perseus sa zniesol do travy. Oci ho od vetra palili a cele telo bolelo. Bol by si rad odpocinul.
"Co tu robis?" ozval sa nad nim hromovy hlas. Na kraji lesa stal ohromny obor Atlas a nohy sa mu borili hlboko do zeme.
"Nechaj ma tu," prosil unaveny Perseus, "trochu si odpociniem a zase poputujem dalej."
"Len chod, odkial si prisiel," zahucal obor Atlas. Nedovercivo si prezeral Persea. "Mozno si ides po zlate jablka, ktovie? Uz aby si boI prec."
Perseus sa rozhneval a zvolal: "Za take mile pohostinstvo ta musim obdarovat!" Odvratil tvar a vytiahol z kapsy Meduzinu hlavu.
Len co obor Atlas uzrel Meduzinu rozsklabenu tvar, premenil sa na skalnaty vrch. Brada a vlasy sa mu zachytili na horskych svahoch ako hustiny a les. Vrch sa rozrastol, zmohutnel a podoprel svojim hrebenom nebesa. Podnes stoji v Afrike pohorie a vola sa Atlas.
Perseus schoval Meduzinu hlavu do kapsy, lahol si do travy a usnul. Spal tvrdym spankom hrdinov, kym ho neprebudili luce horuceho africkeho slnka. Nevial ani vetrik a Perseus dufal, ze sa este toho dna stretne s matkou. Pokracoval vo vzdusnej ceste. Ako letel nad zemou, kvapkali z Meduzinej hlavy kropaje krvi, presakovali kapsou a dopadali na zem. Len co sa dotkli pevniny, menili sa na jedovate hady. Odvtedy je v Afrike tolko nebezpecnych hadov.
Presiel uz pekny kus cesty, ked pod sebou uvidel zastupy ludi. Vsetci sa ponahlali od morskeho brehu, akoby utekali pred zemetrasenim. Perseus zostupil z ovzdusia na zem, vmiesal sa do nahliaceho sa davu a vypytoval sa, preco a kam utekaju.
"Nestastie postihlo nasu krajinu," zverovali sa suzovani ludia Perseovi. "Nasa kralovna Kassiopeia sa chvalila, ze je krajsia nez vsetky morske nymfy. Rozhnevany boh Poseidon poslal na cele kralovstvo trest. Kazdy den vystupuje z mora strasna obluda, nici nam stada a hlta ludi. Dnes ma byt oblude obetovana aj kralovnina dcera Andromeda. Uz ju odviedli ku skale na pobrezi. Odprevadili sme ju ta, ale teraz sa nahlime prec, aby sme nevideli jej zahubu. O chvilu sa netvor vynori z vln."
Ked to Perseus pocul, bezal k pobreziu a vzniesol sa nad more. Pri skalisku stala sputnana Andromeda a na konci piesciny jej kralovski rodicia. Kral s kralovnou sa nemohli od milovanej dcery odlucit.
Odrazu sa more rozcerilo a zacalo vriet. Obrovsky netvor sa zdvihol od morskeho dna, rozburil hladinu a ukazal Perseovi supinate slizke telo. Andromeda vykrikla a jej zdrveni rodicia na brehu zacali nahlas nariekat. Netvor hrnul pred sebou spenenu vlnu a plaval ku skale, pri ktorej si Andromeda zakryvala bielymi dlanami zdesene oci.
Perseus sa zniesol nad netvora a netvor zurivo chnapol za jeho tienom, ked dopadol na hladinu. Vtom sa uz pohruzil do tela obrovskeho morskeho hada Perseov mec. Netvor vyskocil nad hladinu, ale Perseus mu na okridlenych crieviciach unikol. Znova a znova tal Perseus do obludy, az more scervenelo jej krvou. Had sa zmietal a branil. Zdalo sa, ze mu Perseov mec neskodi. Krvou podliate oci striehli na kazdy Perseov pohyb. Tie oci pripomenuli Perseovi Meduzu. Rychle vytiahol z kapsy jej hlavu a ukazal ju netvorovi.
Obrovsky had sa premenil na kamen a more ho pohltilo. Vodny vir, strmy a priepastny, oznacil miesto, kdc sa netvor zrutil na morske dno.
Andromeda si snala dlane z tvare a Perseus pocitil, akoby po nocnej burke zaziarila zornicka. Odlozil kapsu s Meduzinou hlavou, stit a zbrane na breh a ponahlal sa k dievcatu zbavit ho put. Nikdy nevidel krajsie dievca, ako bola Andromeda.
Uz sa blizili i kral s kralovnou a dakovali smelemu Perseovi. "zelaj si, kolko chces, zlata, striebra a drahych kamenov," povedal kral, "dam ti vsetko, co budes chciet, a pridam otrokov a kone uslachtileho chovu."
"Viac nez zlato, striebro a drahe kamene znamena pre mna tvoja dcera Andromeda," odpovedal Perseus. "Daj mi ju za zenu, ak ma bude chciet." Andromede sa mlady hrdina pacil a rada prisvedcila.
"Som rad," povedal kral, "ze sa o ruku mojej dcery uchadza taky odvazny muz. Traja sme vysli z hradu v zarmutku a styria sa ta stastni vraciame."
Perseus zobral zbrane a kapsu a zacudoval sa. Rastliny a vetvicky, na ktorych kapsa s Meduzinou hlavou lezala, skameneli. Premenili sa na koraly. Niektore z nich ofrkala Meduzina krv a sfarbili sa na cerveno. Koraly sa rozrastali a morske nymfy rozmnozovali ten div pod hladinou. V morskych hlbinach sa rozrastli na koralove kry.
Perseus odisiel s kralom, kralovnou a Andromedou na hrad a chystala sa nadherna svadba. Kral usporiadal pre svoj lud slavnostnu hostinu a ktokolvek prisiel do mesta, nasiel plny stol a najedol a napil sa dosyta. Na hrade hodovali popredni slachtici s kralom a kralovnou a medzi nimi stastny Perseus a Andromeda. Strieborne case veselo zvonili, po dome rozvanalo kadidlo a kvety a zneli zvuky lyry. Do druzneho hovoru, smiechu a spevu sa nahle ozvalo na nadvori rincanie zbrani a huk a krik boja.
Do hodovnej siene vpadol so zastupom bojovnikov byvaly Andromedin napadnik Fineus. Uchadzal sa kedysi o Andromedu, ale ked jej hrozila zahuba, nechal ju napospas netvorovi. Teraz stal proti Perseovi s ostepom v ruke a zakrical:
"Idem pomstit lupez Andromedy! Ja som jej skutocny zenich!"
Celou silou vrhol ostep, ale netrafil Persea a ostep sa zabodol do podusky. To bol povel do boja. Fineovi bojovnici rozputali ukrutne krviprelievanie a presila obklucila Persea a zatisla ho k muru. Perseus smelo odrazal nepriatelov mecom, az sa mu zbran v dlani rozpalila. Ked videl, ze sa neubrani, zvolal:
"Kto je moj priatel, nech odvrati tvar," a vytiahol Meduzinu hlavu. Nastavil ju nepriatelom a odvratil hlavu. Vsetci Fineovi privrzenci odrazu znehybneli. Ruky so zdvihnutymi ostepmi stuhli na kamen a skameneli aj ruky s vystretymi mecmi. Perseus presiel hufom kamennych bojovnikov a vyhladal Finea. Zbabely napadnik sa skryval, odvracal tvar a prosil Persea o milost.
"Bol si dost smely prelievat cudziu krv a hubit pokojnych ludi," povedal Perseus, "taka smelost si zasluzi pomnik." Nastavil Meduzinu hlavu Fineovi a Fineus zmlkol a znchybnel. Aj kamenny Fineus mal v tvari bojazlivy vyraz a zbabelo sa krcil v kute.
Perseus dlho nepobudol v dalekej krajine. Tuzil uzriet matku. Nastupil s Andromedou na lod a odplaval na ostrov, odkial pred casom vyrazil za dobrodruzstvom.
Kral iba tazko skryl rozmrzenost, ked uvidel, ze sa Perseus vratil z cesty zdravy a ze si priviedol mladu zenu.
"Azda si nepriniesol aj hlavu Meduzy?" privital ho s posmechom. "Priniesol," odpovedal Perseus s usmevom. "Vedel som, ze si odvazny," povedal kral jedovato, "ale nevedel som, ze si taky smely luhar."
"Kral, chces vidiet hlavu Meduzy?" spytal sa Perseus. "Neradim ti to. Kto ju uzrie, skamenie."
"Bohovia vedia, komu si hlavu usekol," posmieval sa kral, "mozno baranovi alebo ovci."
Kralova rec rozhnevala Persea. Odvratil hlavu, otvoril kapsu a ukazal kralovi hlavu Meduzy. Neveriaci kral skamenel.
Matka sa dozvedela od sluzobnictva, ze sa Perseus vratil, a bezala mu naproti. Radostne objala syna a privitala sa s jeho zenou.
"Daj si pozor na krala," varovala Persea, "chce ta znicit." "Uz sa nemame coho bat," povedal Perseus a porozpraval matke, co sa stalo.
Perseus sa stal kralom. Zil s milovanou Andromedou a matkou na ostrove, ale, starej vestbe predsa neusiel.
Spriateleny panovnik pozval Persea na slavnostne hry do svojho mesta. Perseus sa na nich zucastnil a hodil disk tak nestastne, ze padol medzi divakov a rozrazil lebku akemusi starcovi. Usmrteny starec bol Perseov ded Akrisios, ktory dal pred rokmi vhodit dceru a vnuka v debne do mora. Zo strachu pred vestbou usiel ded z hradu a bludil v prestrojeni po svete. Ale osud ho nasiel a vestba sa naplnila. Hlboko skluceny Perseus pochoval nestastneho deda a vratil sa do svojho kralovstva.
Mudro vladol kral Perseus. Carodejne dary vratil bohyni Atene, iba kapsu s hlavou Meduzy si este nejaky cas nechal. Nijaky nepriatel sa neopovazil vtrhnut do jeho krajiny. Hlava Meduzy branila sladky mier.
Po svojej smrti sa Perseus a Andromeda z vole bohov premenili na jasne ziariace suhvezdie, ktore este aj dnes mozme za jasnych noci vidiet na oblohe.